Víta vás Madu

Toť otázka.

Otázka.
Tak znie téma môjho článku. Podstatu má však úplne inde ako v otázkach či odpovediach. Poďme hľadať.

Kaviarne si pred svoje podniky vystavujú tabule, na ktorých je kriedou napísaná ponuka dňa. Zväčša kávička so sebou, nejaký ten zákusok. Veci, ktoré sa k sebe hodia a navzájom si veľmi lahodia. To však môjmu článku neprináleží. Chcem v ňom spojiť dve diametrálne odlišné veci. Povedzme že...

Existuje niekde v (ktoromkoľvek) vesmíre romantický cynik?

Moje stanovisko:
Musí! Pretože ak nie, práve sme popreli, nuž minimálne vyvrátili moju existenciu. To, že som cynik vieme. Dokonca sa nevyhýbam označeniu bezcitná cynická potvora. Cítim v sebe však i romantickú dušu. No fakt. Niekedy. Zriedkavo. Občas? Skoro nikdy. Ale keď už, tak je sakra romantická! No veď fakt...

Môžeme byť teda odrazom dvoch definícií tak rozličných, že jedna vylučuje druhú? Prosím, ak už niekto vyskúmal a pomenoval teóriu, v ktorej jedna premenná vylučuje druhú, ale zároveň bez seba tieto premenné nevedia pôsobiť, osvieťte ma. Nech nenachádzam koleso. Opäť. To je taká moja špecialitka.

Áno, viem prísť do obchodu a vypýtať si od predavačky za pultom salámu. Viem si aj zaliať nesku. Viem aj zapnúť práčku. Ale ako prežiť v tomto svete s vedomím, že som cynik a romantik zároveň, to je fakt drsné. Aj na dievča zo severu.

Každopádne...

Ak sa chceme baviť o autoroch surealizmu 21 storočia, sme to my. Obyčajní ľudia, žijúci naše obyčajné životy. Ľudia, ktorí nosia masky a nálepkujú jeden druhého. Ľudia, ktorí menia názory ako ponožky. Ľudia, ktorí milujú a zároveň nenávidia. Ľudia, ktorí žijú len v extrémoch. Sme introverti a extroverti zároveň. Dnes je našou obľúbenou farbou žltá, zajtra zelená a na tretí deň existenciu farebného spektra ako nihilisti poprieme. Ateisti čo krížia prsty, keď cez cestu prebehne čierna mačka.

JEDNODUCHO SUREALISTI :-)