Víta vás Madu

Náš malý asteroid

Áno, je to tak. Potvrdzujem pravdivosť slov: divoké kone bežia najrýchlejšie.

Bola asi jedna hodina ráno. Ležali sme vedľa seba v posteli a rozprávali sa o živote. Čiže o ničom. Vesmír sa s nami pekne pohral. Dvaja ľudia schopní intimity a neschopní lásky. Akoby sme mohli? Už toľko krát sme milovali. Irónia 21 storočia. Ja som však na tom bola horšie ako On.

"Skrotil si líšku, Malý Princ."
"Ty si tá líška?"

Otázky mi dávajú priestor pre rozvíjanie teórií. Vždy chyba. On spí, ja premýšľam. Na otázku som neodpovedala. Pretože neviem. Nie, nemôžem byť líška. Som príliš krotká. Ale nemôžem byť ani ochočené mača. A tak sa opäť topím v prúde svojich neutíchajúcich myšlienok. Pre neho to neznamená nič, pre mňa je to celý svet. Sú to pevné, murované základy mňa a chrámu, ktorý som kdesi hlboko vnútri vybudovala.

A tak prichádzam k myšlienke: nie si môj Malý Princ. Nie si Malý Princ, nežiješ na asteroide a Tvojou najväčšou starosťou nie sú baobaby. Si obyčajný muž, ktorý mi lásku vyznáva vždy veľmi nesmelo, občas si dovolíš viac akoby si mal a častejšie ako občas sa stane, že mi nerozumieš.
A tak prichádzam k myšlienke: nie som Tvoja líška. Nie som ani Tvoja ruža. Neochočil si si ma a ja v klasovom poli nikdy neuzriem Tvoje zlaté vlasy. Som žena, ktorá Ťa miluje viac akoby si dokázala kedy predstaviť, neobyčajne nesmelým, až dievčensky naivným spôsobom.

Teória: Sme dva divoké kone. A pretože bežíme najrýchlejšie ako vieme, nikdy nás nedobehne nik iný, ako my... jeden druhého.