Víta vás Madu

List nikomu

Je vtipné ako láska vzniká, rastie, učí sa dýchať, živiť sa, chodiť a rozprávať... aby mohla napokon zaniknúť.
Nechápte ma zle. Nie som žiaden láskou stýraný pesimis... vlastne som. Každopádne! To sme my všetci. Sme ublížení, oklamaní, znechutení, sklamaní. Sme urazení. Sme jednoducho unavení.
Niekto chce všetko, a nedostane nič. Iný si nepraje nič, a má všetko. Asi skutočne záleží len od uhlu pohľadu.
"Myslíš na mňa niekedy?"
"Sníva sa Ti o mne?"
"Som prvým menom, ktoré ti príde na um, keď sa sám seba v noci pýtaš: čo mi chýba?"
Som aspoň niečo? Som záblesk, som duch, som myšlienka? Som aspoň tá sprostá spomienka?!

Nech je odpoveď akákoľvek, moja posledná otázka znie: Ľutuješ?

Priveľa otázok na priťažké ticho, ktoré po Tebe zostalo. Myslím, že hmla sa už pomaličky rozpúšťa. Ešte sa mi o Tebe občas sníva. A áno, tie sny sú smutné ako Tvoja existencia v mojom živote. Prázdne, plytké. Chytám Ťa a Ty mizneš. Ako vždy :-)

Ľudia sú viac ako si myslia a menej ako dokazujú. Tak už mi prosím Ťa nedokazuj aký si hlupák a ceň si svoju múdrosť.

S láskou Tvoj Nikto :-)